Cín cínová spájka. Pred rokom, možno dvomi som písal o investícii do drahých kovov ako zlato a striebro. Existujú rôzne investičné spoločnosti zamerané buď na predaj alebo vývoj investičných produktov pre striebro, zlato, platinu… Ale čo taký nenápadný kov ako cín, ktorého cena pomaly a nenápadne rastie. Jeho dôležitosť som si uvedomil až tento týždeň, keď predaj cínu uKUTILOV takmer predbehol predaj vreciek na BIO odpad. A nielen dôležitosť, aj cenu som si všimol.
Za pár gramov cínu, či zliatiny cínu s olovom zaplatíte desiatky eur.
Vo Wikipedii sa o výskyte cínu píše nasledovné: “Celkový obsah cínu v zemskej kôre sa odhaduje na 2 ppm, čo je pomerne málo (napr. meď má 63 ppm a olovo 12 ppm). V prírode sa nevyskytuje ako samostatný prvok, ale vždy len v zlúčeninách. Najdôležitejšou rudou je kasiterit (oxid ciničitý SnO2), no menšie množstvá cínu sa získavajú aj z komplexných sulfidov. Cínové rudy bývajú viazané na metasomaticky premenené granitové horniny, tzv. greiseny."
Keďže kasiterit je dobre odolný voči korózii a má dosť vysokú hustotu
býva vyplavovaný z primárnych ložísk a usadzuje sa v náplavoch. Z náplavov sa ťaží až 80 % cínových rúd. Najvyššiu svetovú ťažbu cínovej rudy má v súčasnosti Čína, za ňou nasleduje Indonézia a Peru. Vo výrobe cínu sa na prvých troch priečkach nachádzajú tie isté krajiny. Významné zásoby má aj Demokratická republika Kongo, ale bane aj huty kontroluje polovojenská opozícia a kov je predávaný mimo burzy (jeho množstvo je iba odhadované, no blíži sa k 15 000 ton ročne) Podľa tohto textu nehrá Európa v ťažbe cínu nejakú mimoriadne dôležitú úlohu a kde všade sa pritom cín používa…
Vynález spájky musel byť vo svojom čase veľkou vecou
Zliatina olova a cínu priľne a dobre drží na takmer každom kove, keramike, či skle. použitie závisí od bodu tavenia, pevnosti a plasticity jednotlivých zliatin. Do zliatin sa môže pridávať meď a striebro pri vodivých spojoch, antimón pre zvýšenie pevnosti spojov, kadmium, pre nižšie teploty tavenia spájky a mnohé ďalšie.
Použitie zliatiny cínu a olova je lacné a pomerne rozšírené. V Európe, ako aj vo väčšine sveta je však zakázané pre konzervy, vodovodné potrubia, iné potravinárske stroje a ich súčasti a už aj jeho použitie v elektronike sa obmedzuje. Údajne nie kvôli vodivosti, ale kvôli možným jedovatým výparom pri vyšších teplotách spoja.
Je veľa druhov spájkových materiálov v závislosti od zloženia
Tzv. POS spájky obsahujú od 90% po 10% cínu, zvyšok je olovo. Teplota tavenia sa rôzni, najznámejší POS60 (obsah cínu 60%) má teplotu tavenia cca 185-191°C, bezolovnatá spájka sa taví pri 217°C. S pridávaním olova olovnatá spájka stráca na pevnosti, nadobúda vyššiu plasticitu, ale aj bod tavenia sa zvyšuje až na 299°C pri POS 10 (10% cínu, 90% olova). Teploty sú určite veľmi dôležité pre správnu voľbu spájkovacej stanice, či spájkovačky.
Na obale väčšiny spájok je teplota tavenia uvedená. To už ale zachádzame do sféry našich kutilov-majstrov. Ja osobne uprednostňujem čistý cín pred zliatinou, ale oveľa viac kutilov si je vedomých unikátnych vlastností zliatiny cín/olovo. Mimo iného, aj cena je určite priateľskejšia :o)
Kto by sa chcel o spájkovaní a materiáloch dozvedieť viac, môžete kontaktovať kutilov dole v kontaktnom formulári alebo priamo Výskumný ústav zváračský v Bratislave, či priamo strojnícku fakultu, katedru materiálov a mechaniky strojov. Ak si dobre pamätám, boli tam v mojej mladosti veľmi šikovní ľudia hlavne na pracovisku na Pionierskej ulici v Bratislave.
Cín v e-shope nájdete v príslušenstve pre spájkovačky
Kutil Pali